Intenzívna rehabilitácia dáva deťom a mladým ľuďom s Downovým syndrómom a ich rodičom čas a priestor upriamiť pozornosť na ich špeciálne potreby. Kým v prvých rokoch života sa rehabilitácia zameriava na zdravý motorický a kognitívny vývoj, u dospievajúcich sa pozornosť sústreďuje na podporu ich samostatnosti. Najmä pre malé deti môže včasná rehabilitácia trvalo zlepšiť kvalitu života a prirodzeným spôsobom podporiť ich sociálne začlenenie do spoločnosti. 

Je nesmierne dôležité, vytvoriť pre rodiny motivačné prostredie, v ktorom budú podporovaní pri rozvíjaní osobnosti detí s Downovým syndrómom skúsenými odborníkmi a najnovšími medicínskymi metódami. 

Na základe našich skúseností v neurorehabilitácii sa snažíme neustále zdokonaľovať používané metódy s cieľom skvalitniť rehabilitačnú starostlivosť a dosiahnuť maximálne možné pozitívne výsledky u každého klienta. 

Metóda dynamickej proprioceptívnej korekcie je jednou zo základných metód, ktoré využívame v našom koncepte AXIS. Táto metóda je založená na použití rôznych korekčných záťažových oblekov, ktoré plnia funkciu dynamickej ortézy. Prototyp obleku sa zrodil v 70. rokoch minulého storočia pod názvom „Penguin Suit“. Bol vyvinutý v ruskej vesmírnej medicíne a jeho úlohou bolo chrániť astronautov pred poškodeniami tela a mozgu po lete vo vesmíre. Neskôr sa táto technológia stala základom pre terapeutický oblek, ktorý používame aj my pri starostlivosti o pacientov s rôznymi neuromotorickými poruchami.

Pre proces liečby má zásadný význam tak energetická primeranosť záťaže vytvorenej silovým systémom obleku, ako aj optimálna voľba jej vektorového rozloženia, berúc do úvahy motorický stereotyp vytvorený patologickými svalovými synergiami u pacienta počas mnohých rokov ochorenia, vrátane obvyklého postavenia končatín v horizontálnej a vertikálnej polohe tela.

V dôsledku vytvárania záťaže na antigravitačné svaly pri vykonávaní vybraných cvičení v korekčných záťažových oblekoch dochádza k relatívnej normalizácii aferentného toku zo svalovo-kĺbového aparátu. To následne vedie k aktivácii centrálnych štruktúr mozgu zodpovedných za riadenie motorických aktov a vytvára predpoklady pre stimuláciu formovania zaostávajúcich funkčných systémov motorického centra.

Narodenie dieťatka je pre väčšinu z nás tá najšťastnejšia udalosť v rodinnom živote. Situácia sa však diametrálne líši, ak s dieťatkom nie je všetko v poriadku. Hoci sa pri pôrode môže situácia veľmi rýchlo skomplikovať, nik si nechce pripustiť, že sa mu môže narodiť dieťatko so zdravotným znevýhodnením. Už počas tehotenstva niektorí rodičia musia čeliť nečakanej situácii, keď im lekár oznámi diagnózu dieťatka. Títo rodičia však už pri pôrode vedia, čo ich čaká a sú tak aspoň teoreticky pripravení na novú situáciu.

Iné je to pri narodení zdravého dieťaťa. Niektoré z týchto detí spadajú do skupiny rizikových detí na základe odporučenia od pediatra, mnohé sa tam dostanú časom, lebo rodičom samotným sa niečo na vývoji ich dieťatka nepozdáva. U rizikových bábätiek netreba čakať na to, či dieťa dobehne svojho rovesníka, ani netreba nechávať nič na náhodu.

Máte niekoľkomesačné dieťa, nepozdáva sa Vám jeho vývoj a lekár stále hovorí, že to dobehne, treba vyčkať? Tak nasledujte kroky Amálkiných rodičov a nestrácajte drahocenný čas a prihláste sa do nášho projektu Poradňa pre rizikové deti.

Náš projekt je formou pobytovej včasnej intervencie. Je prístupom resp. spôsobom riešenia dôsledkov zdravotného postihnutia založeného na tímovej spolupráci špecialistov – fyzioterapeuta, neurológa, logopéda, ergoterapeuta, psychológa a ďalších odborníkov.
Nadácia AXIS v spolupráci s OZ Malíček, s rehabilitačným centrom AXIS Medical a Nadáciou Jána Korca pravidelne organizuje projekt Poradne pre rizikové deti.

Viac info: https://www.nadaciaaxis.sk/nasa-cinnost/projekty/

Klinická logopédia zohráva v neurorehabilitácii významnú úlohu. Holistickým prístupom je vykonávaná dôsledná diagnostika a terapia porúch komunikácie a reči, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku:

• Neurologických porúch alebo poškodenia mozgu kde veľkú skupinu pacientov tvorí NCMP- mozgový infarkt, traumatické poranenie mozgu, demencia, Parkinsonove ochorenie, Skleróza multiplex, ALS, bdelá kóma a iné.
• Neurovývinových ochorení, ktoré významne vplývajú na vývin psychomotoriky vrátane komunikačných schopností a reči u detí. Významné sú symptómy oslabenej pamäte, porozumenia, fonologického rozlišovania zvukov a hlások, schopnosti čítania a písania, zvýšením alebo znížením senzitivity, sociálne a emočné aspekty komunikácie. Tieto symptómy sprevádzajú primárne napr. deti s autizmom, ADHD, dyspraxiou, dyslexiou, DMO
• Genetických ochorení (Rettov syndróm, Prader Willy syndróm, Angelman syndróm, Downov syndróm a mnohé iné)
• Myofunkčných ochorení (nesprávny tlak jazyka na zuby počas prehĺtania, súhyby svalových skupín…..)
• Onkologických ochorení (tumory mozgu…)

Mimoriadne je dôležitá logopedická intervencia u detí v ranom veku. V tomto období sa vyvíjajú základné rečové a jazykové schopnosti, ktoré majú významný vplyv na neskoršie komunikačné a kognitívne schopnosti dieťaťa. Pri práci s deťmi sa logopéd zameriava najmä na:

1. Hodnotenie vývinu reči a jazyka: systematické hodnotenie rečového a jazykového vývinu u detí v ranom veku. Toto hodnotenie môže zahŕňať sledovanie vývoja fonológie (zvukov reči), slovnej zásoby, gramatiky a schopnosti komunikovať.
2. Skorú intervenciu: Skorá intervencia efektívne zmierňuje či odstraňuje problémy ešte pred tým, ako sa zautomatizujú patologické vzory reči, prijímania potravy.
3. Terapiu kŕmením: nácvik správnych stratégií počas jedenia a pitia
4. Rozvoj fonologických zručností: Logopéd pomáha deťom rozvíjať fonologické zručnosti, ktoré sú kľúčové pre správne rozpoznávanie a produkovanie zvukov reči, čo je dôležité pre následný vývin čítania a písania.
5. Edukáciu rodiny: Logopéd pracuje s rodinou dieťaťa, aby im poskytol informácie a stratégie na podporu rečového a jazykového vývinu doma. Rodičia a iní členovia rodiny sú kľúčovými partnermi v procese podpory komunikačných zručností dieťaťa.